výtvarné umenie

          Vznik umenia súvisí s vývinom človeka. Bol nesmierne dlhý a nedá sa definovať alebo ohraničiť konkrétnym časom ani miestom. V predhistorickom období slúžilo ako dorozumievací prostriedok, ktorý vznikol pravdepodobne ešte skôr ako vznikla reč. Takýmito prostriedkami boli napríklad jaskynné maľby, rytiny, plastiky, sošky a pod. Umenie je teda také staré ako človek.

          Človek sa vyčlenil zo sveta zvierat prácou. V boji o zachovanie života používal primitívne nástroje (najprv napr. pästné kliny) a zbrane, ktoré postupne zdokonaľoval. Výtvarné schopnosti človeka sa vyvíjali v spätosti so zručnosťou človeka pri výbere a používaní nástrojov. Výtvarné umenie a remeslá nevznikali izolovane od rozvoja civilizácie, ale vždy s ním veľmi úzko súviseli, odrážali ho.

          Výtvarné umenie – je oblasť umeleckej tvorby, ako vizuálne (zrakové) umenie, ktorého základom  je opticky vnímateľné zobrazenie. Ide teda o umenie, ktoré sa rozvíja v ploche a priestore a jeho základnými výrazovými prostriedkami sú línia, tvar a farba. Výtvarné diela môžu byť trojrozmerné (priestorové – sochy, architektúra, umeleckoremeselné výrobky) alebo plošné – maľba, kresba, grafika, fotografia.

Z hľadiska obsahu a formy možno výtvarné umenie deliť na:

1. objemové – architektúra, sochárstvo, úžitkové umenie
2. plošné – maliarstvo, grafika, fotografia.

Z hľadiska odrazu skutočnosti na:

1. zobrazovacie – priamo zobrazuje javy a skutočnosti, vyjadruje podoby reálnych predmetov – portréty ľudí, výjavy z histórie, súčastosti
2. výrazové – nevytvára podoby nijakých konkrétnych predmetov či javov, ale sa snaží zachytiť určité subjektívne pocity a zážitky.

Z hľadiska časového vzniku delíme výtvarné umenie na:

1. klasické (do konca 18. storočia)
2. moderné (19. storočie po súčasnosť).

Z hľadiska autorstva alebo miery profesionality delíme výtvarné umenie na:

1. profesionálne (autormi sú profesionálni umelci)
2. neprofesionálne (autori sú anonymní, alebo známi tvorcovia – neprofesionáli).

Vznik a vývoj umenia, druhy výtvarného umenia – základné pojmy, periodizácia dejín výtvarného umenia

Z hľadiska zámeru tvorcu delíme výtvarné umenie na:

1. tradičné (akademické)
2. experimentálne – snaží sa o niečo nové.

Sochárstvo

          zobrazuje v trojrozmernom tvare trojrozmerný svet, pričom sa sochári usilujú stelesniť predstavu o dokonalom a nádhernom človeku v kameni, dreve, hline, kove.

Sochárstvo má rôzne formy:

1. komorná tvorba – napr. portrét (busta), basreliéf, miniatúrne sošky
2. monumentálne sochárstvo – súvisí s architektúrou a tvoria ho najmä sochy na námestiach, pomníky a diela v interiéroch budov tvoriace jednotu so základným architektonickým zámerom.

          Charakteristickým znakom sochárstva je objem, jeho námetom je najmä človek. Súbor postáv nazývame súsošie. Hmotne stvárnené umelecké dielo z kameňa alebo dreva, opracované dlátom, označujeme skulptúra – sochár uberal z objemu prírodného materiálu. Ak je dielo odliate do kovu alebo opracované má názov plastika – tu sochár beztvarú hmotu formuje. Plastika môže byť viditeľná zo všetkých strán (socha), alebo plastika spojená s plošným pozadím, z ktorého vystupujú jej vypuklé formy - reliéf. Plochý reliéf (nízky) nazývame basreliéf. Plastika zhotovená z hliny a vypálená sa nazýva terakota.

Maliarstvo

          zobrazuje trojrozmerný svet na dvojrozmernej ploche, patrí mu ústredné miesto, má rôzne formy prejavu. Vyvoláva ilúziu skutočného sveta. Býva monumentálne – dotvára architektúru (fresky, mozaiky), žánrové, portrétne, krajinomaľba a zátišie. Používa rôzne druhy maliarskych techník, ktorých základom je použitie pigmentov – farba je základným vyjadrovacím prostriedkom. Nástenná maľba je súčasťou architektúry. Môže byť realizovaná na vlhkej (al fresco – fresková maľba) alebo na suchej omietke (al secco - seccomaľba). V prípade použitia voskových farieb nanášaných za horúca hovoríme o enkaustike (používala sa v antike).

Mozaika sa tvorí spájaním farebných kúskov kameňa, keramiky, skla a pod.

Vitráž – kúsky umelcom pomaľovaného skla, pospájaného olovenými prútmi a zasadené namiesto skla.

Sgrafito je technika vyškriabávania alebo vyrývania do viacfarebných vrstiev omietky, najčastejšie sa realizuje dvojfarebne.

Ďalšie termíny:

Portrét – zachytáva individuálne črty osôb. Je to samostatný žáner v maliarstve, sochárstve aj v grafike.

Poprsie – zobrazenie hlavy po prsia.

Krajinomaľba – zobrazenie prírody v rôznych ročných obdobiach.

Zátišie – zobrazuje neživé predmety a veci.

Miniatúra – maľba malého formátu.

Grafika – kresby, rytiny, litografie, plagáty, úžitková grafická tvorba.

Úžitkové umenie

          je najstaršou formou umeleckého prejavu a tvorí prechodný stupeň medzi svojbytnými umeleckými dielami a ostatným predmetmi, ktoré človek vytvára pre potreby každodenného života. Až do začiatku 19. stor. výtvarné umenie malo spoločný slohový výraz ako umelecké remeslá. Umelecký remeselník využíva prevažne tradičné ručné techniky. Druhy umeleckých remesiel: nábytkárstvo, keramika, sklárstvo, spracovanie kovov, spracovanie kameňa, spracovanie textilu a kože a ďalšie.