Čo má pre mňa hodnotu?

SUBKULTÚRA

- je súbor kultúrnych prvkov typických pre menej kultúrne vyhranené sociálne skupiny alebo spoločenstvá, odlišujúce sa od dominantnej (oficiálnej, hlavnej) kultúry

PUNK - individuálna rebélia

Pišta Vandal von Čad píše o fenoméne punku, o komunite ľudí, ktorí ním žijú a o tom, čo pre neho tento fenomén aj ľudia znamenajú.

HIP - HOP, filozofia a nekultúra

Čo je to ten hip-hop? Zdanlivo triviálna otázka, ktorá dokáže zaskočiť aj fanúšika žánru, podobne ako magnet prekvapí kompas.

METÁLOVÁ KULTÚRA

Čo napísať v roku 2011 o fenoméne zvanom metalová hudba? Ako opísať tú fascinujúcu subkultúru, ktorá sa za štyri desaťročia svojej existencie a búrlivého vývoja stala neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho života?

Fanúšikovia heavymetalovej hudby si vytvorili svoju vlastnú subkultúru, ktorá zahŕňa viac než len uctievanie hudby. K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov, kupovanie albumov a spoločná móda ako sú dlhé vlasy u mužov i žien, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky. Priaznivci heavy metalu bývajú označovaní rôznymi názvami: heavymetalisti, metalisti, metláci, v angličtine metalhead, headbanger, či thrasher. Záleží to na tom, o akom konkrétnom období, subkultúre či krajine hovoríme. Neexistuje žiadny všeobecný pojem či fráza ako označiť fanúšikov či subkultúru samotnú. Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“). Deena Weinstein, autorka knihy Heavy Metal: The Music And Its Culture, tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom. Metaloví fanúšikovia vytvorili „vyhradené spoločenstvo mládeže“, ktoré bolo kvôli svojej odlišnosti ignorované väčšinovou spoločnosťou.

ANARCHIZMUS
Počiatky hnutia anarchizmu siahajú do druhej polovice 19-teho storočia a spájajú sa s klasickými menami ako Bakunin a Stirner. Avšak znovuoživenie a renesancia tejto ideológie nastala až v 60-tych rokoch 20-teho storočia - začiatok vzbury mládeže na západe. Tieto ideje ožili v heslách a manifestoch amerických yippies, revolty 1.
Parížskeho mája a v umení mladých umelcov tej doby. Všetky tieto hnutia mali spoločnú orientáciu a ciel. Zmenu spoločenskej situácie , odmietnutie autority a boj proti vrstve bohatých. Ich cieľom malo byt volne spoločenstvo postavene na zásadách slobodnej kooperácie individuálnych a zborových činiteľov. Spoločenstvo bez administratívneho aparátu, či moci smerovanej do vnútra (polícia) a von (armáda).

GRAFFITY

Etymológiu výrazu graffiti som skúmal v American Herritage Dictionary (2000), pretože Američania určili jeho dnešný moderný význam. Slovo je odvodené od talianskeho graffio, čo znamená čmáranie, škrabanie. Ďalej pravdepodobne pochádza z ľudovej latinčiny, graphire, písať rydlom a z gréckeho grapheion, písať.

MacDonald tvrdí, že graffiti sú „načmárané mená a maľby v žiarivých farbách, ktoré sú vytvárané v mestskom prostredí v noci, bez povolenia a bez stanoveného systému“ (2001, str.2). Niektoré mestá vyčlenili writerom miesta, kde môžu tvoriť graffiti legálne. Writeri, tvoria aj cez deň, ak je to možné. Slová bez stanoveného systému ("certain agenda") vytvárajú dojem, že writeri konajú náhodne, neplánujú čo a ako budú maľovať a nesledujú, kde umiestnia svoj tag alebo piece. Slová mnohých writerov hovoria opak, ilegálne akcie bývajú často vynikajúco rozplánované a niektorým záleží dokonca aj na tom ako graffiti v zmysle ich individuálneho estetického pohľadu zapadne do prostredia.

„Graffiti/writing – všetky posolstvá a informácie, podávané cez text a/alebo obrázky na stenách a akýchkoľvek iných povrchoch“ (Theil, 2005, str.1). Za graffiti, ako výtvor subkultúry, nie je možné označiť všetky kresby a nápisy objavujúce sa vo verejnom priestore, ale iba kresby, ktoré sú výtvarnou štylizáciou autorovho tagu, alebo sa pri nich tag prinajmenšom objavuje.

„Graffiti art – maliarsky štýl založený na určitom druhu sprejového vandalizmu, udomácnenom vo všetkých mestách sveta, predovšetkým v new yorkskom metre; pojmom sa dá označiť akákoľvek práca tohto rázu“ (The Oxford Dictionary of Art, 1997).

„Graffiti art – umelecké a sociálne hnutie 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia. V širšom zmysle anonymné výtvarné prejavy na stenách verejných budov, na dopravných prostriedkoch atď.“ (Veľký slovník náučný, 1999).

Počiatkom 80-tych rokov bolo teoretikmi umenia graffiti uznané ako umelecký štýl. Svet subkultúry graffiti sa však nedá redukovať na umelecký štýl a vo svojej plnosti má okrem výtvarnej tvorby veľa ďalších významov.

Nepresné vymedzenie pojmu graffiti je pravdepodobne dané tým, že jeho tvorcovia sú nútení z obavy pred zákonom ostať skrytí a nepoznaní, zatiaľ čo produkt ich aktivity je veľmi viditeľný. Vo svojom ponímaní pojmu graffiti budem zahŕňať aj jeho tvorcov a subkultúru, ktorú vytvárajú.

Pojmu graffiti rozumiem v dvoch rovinách:

1. Graffiti je špecifický druh kresieb alebo malieb objavujúcich sa na verejných priestranstvách predovšetkým v priestore miest, vlakov, metra a prostriedkov MHD, založených na štylizácii prezývky (tagu) alebo loga ich autora alebo jeho crew.

2. Graffiti je subkultúra vznikajúca na základe tvorby špecifických kresieb a malieb vytváraných writermi (jej príslušníkmi), ktorí sa stotožňujú s určitými zaužívanými normami, hodnotami, estetickými princípmi, hierarchiou a vzorcami správania.

ĽUDOVÁ KULTÚRA